vyhláška o Charles von Werther, Berlín, 14. júna 1864

K dnešnému dekrétu pridávam niekoľko veľmi dôverných komentárov, ktoré Váš. s. majú slúžiť ako referenčné body pri vašich diskusiách s grófom von Rechbergom.

Povedal som, že ak by sa Anglicko malo správať agresívne, najviac by trpelo Prusko. Skutočne, obyčajné demonštrácie Anglicka by mali pre nás veľmi škodlivé následky, pretože by vyvolali poplach a paralyzujúci vplyv, ktorý by mali na obchod a lodnú dopravu; a to, že v skutočnej vojne sú naše záujmy najviac exponované, netreba vysvetľovať. Na druhej strane pre Rakúsko by hlavné nebezpečenstvo vždy spočívalo v tom, že by sa páky revolúcie opäť vrátili do Benátska. Na to by Anglicko nevyhnutne potrebovalo pomoc Francúzska, bez ktorého spolupráce tieto prostriedky nie je možné využiť v dostatočnej miere a ktoré by rozhodne nebolo v prospech Anglicka, ale len v jeho vlastnom záujme vo vojne, ktorú by podniklo za svoje účely by nastolili pohyb.

Neverím, že francúzsky cisár má v súčasnosti v úmysle takúto vojnu. Je pravda, že sa hovorí o vnútorných ťažkostiach, ktorým by mohol chcieť dať vonkajší vojenský výraz; no situácia sa nezdá byť dostatočne naliehavá, aby prevážila lásku k mieru, ktorá teraz nepochybne existuje vo veľkej časti Francúzska a ako veríme, aj v samotnom cisárovi. Zvonku mu žiadna moc ani spojenectvo nečelia takým hrozivým spôsobom, že by ho zváženie tejto skutočnosti mohlo prinútiť čeliť nepriaznivej situácii extrémnymi rozhodnutiami. Jeho zámerom však nemôže byť vytvorenie kontinentálnej koalície proti sebe, aj keby si bol absolútne istý trvalou podporou Anglicka. Nebezpečenstvo takejto vojny by sa dotklo len Francúzska, pretože cisár Napoleon nemôže pochybovať o tom, že koalícia by bola nevyhnutným dôsledkom agresívneho postupu proti Nemecku, proti jednej alebo obom nemeckým veľmociam.

My sami rovnako málo pochybujeme o tom, že ani jedna z dvoch nemeckých mocností by v takejto bitke vyprovokovanej Francúzskom neobstála sama, pretože ani jedna z nich nemôže vydržať postup francúzskych jednotiek na územie druhej, ba ani porážku tej druhej. bez toho, aby to ohrozilo nezávislosť. Ak by mali byť Prusko a Rakúsko vystavené agresii Francúzska kvôli dánskej účasti, mali by sa teraz najprv zamerať na Horný Rýn alebo Dolný Rýn.erichtet, by sa jednotnými silami postavili proti, a že pokusy zasiať rozpory medzi dve mocnosti a oddeliť ich od seba, ktoré Tvoje. str. vo vašom predchádzajúcom dôvernom BerichPovažujeme za samozrejmé, že to, čo sme naznačili, je úplne neúspešné.

Ale sme pevne presvedčení, že Rusko by v takom prípade nezostalo nečinné. Rusko, podobne ako Prusko a Rakúsko, nemôže pripustiť, že francúzske armády postupujú do stredu Nemecka; vie, že toto by bola len cesta do jej vlastných poľských provincií a že víťazné vystúpenie Francúzska v Nemecku, porážka Pruska alebo Rakúska, objavenie sa francúzskych armád v Poznani alebo Krakove by zaútočilo na korene jej vlastnej moci; že napokon víťazstvo Francúzska by bolo víťazstvom revolúcie. Čím pevnejšie a energickejšie nemecké mocnosti – ktoré by sa v takom prípade mohli spoľahnúť aj na zdroje zvyšku Nemecka – zasiahli proti možným hrozbám zo strany Francúzska, tým sebavedomejšie by mohli počítať s pomocou Ruska. Veríme, že tri kontinentálne veľmoci spolu so zvyškom Nemecka harmonicky spolupracujú, ako by to vyžadovala povaha veci a ako to zaručujú dispozície panovníkov a popredných štátnikov, francúzska moc, aj keď je posilnený talianskou a že sa tým stiahne časť rakúskych síl, sú viac než rovnocenné, a preto sa nemusia báť takejto možnosti, ak sa vojna stane nevyhnutnou; Ale veríme aj tomu, že cisár Napoleon to všetko veľmi dobre vie a sám to pred sebou neskrýva a že tieto úvahy ho prinútia len málo pričiniť sa o túto eventualitu sám.

Ale anglickí štátnici si nemôžu nehovoriť, že vojna začatá bez Francúzska, ktorú nemajú prostriedky na rýchle ukončenie čisto námornými prostriedkami, by napokon dopadla len v prospech Francúzska.

Zdá sa, že tieto úvahy sú príliš blízko našej pozornosti na to, aby ich viedenskému kabinetu unikli. Zdá sa mi však, že ide o naliehavý prípad, aby sa dve nemecké mocnosti spojili zo strachu z tlaku zo strany anglického kabinetu, z možných demonštrácií vojnového charakteru zo strany anglického kabinetu a možno aj z vojnovej akcie Anglicka. a spojenectvo tejto veľmoci s Francúzskom pri sledovaní veľkého cieľa, ktorým je upevnenie monarchických záujmov vo vlastnej krajine, a preto by teraz mali uprednostniť obnovenie nepriateľstva pred nedostatočným mierom.