vyhláška o Heinrich Alexander von Redern, Berlín, 17. apríla 1866

    Ew. str. V prílohe posielam kópiu zásielky, t.j. d. Petrohrad, 30. marca / 11. apríla, v ktorom knieža Gorčakov hovorí o prvom dojme, ktorý na cisárskom dvore zaznela telegrafická správa o našom návrhu reformy federálnej ústavy. Som vďačný, že pánovi von Oubrilovi bolo dovolené nechať to dôverne v mojich rukách, pretože som mal príležitosť poskytnúť vysvetlenie.

    Domnievam sa, že pohnútky, ktoré vyšli najavo krátko nato a ktorými zástupca Kráľovského Bundestagu odôvodnil podanie návrhu, obsahujú dostatočné vysvetlenia a sú spôsobilé zmeniť rozsudok cisárskeho súdu. Ale vzhľadom na veľkú hodnotu, ktorú prikladám tomuto rozsudku, a naliehavú túžbu nenechať sa Jeho Veličenstvom cisárom nepochopiť, nepovažujem za zbytočné konkrétne a výslovne uisťovať, ako som to urobil v rade, ktorú som považoval za mojou povinnosťou je v tomto ohľade odovzdať Jeho Veličenstvo Kráľa môjmu najmilostivejšiemu Pánovi, pričom zostanem v plnom zmysle verný konzervatívnym zásadám, ktoré som nikdy nepopieral a ani nepopieram. Navrhované opatrenie považujem za prospešné a nevyhnutné pre konzervatívne záujmy; a verím, že s týmto úsudkom by súhlasili aj ľudia v Petrohrade, keby mohli úplne pochopiť naše nemecké a pruské pomery a poznať ich tak dobre ako my, ktorí medzi nimi žijeme. Ale skutočnosť, že Rakúsko nachádza svojich priaznivcov medzi svojimi najzúrivejšími odporcami, dokazuje, že Prusko predstavuje konzervatívny princíp. V nedávnych rozporoch medzi nami a viedenským kabinetom sa všetky revolučné strany v Nemecku a v samotnom Prusku postavili na stranu Rakúska; a ako málo Rakúsko opovrhovalo hľadaním spojenectva s týmito tendenciami a podporou svojich zámerov proti nám, ukazuje láskavosť, ktorú prejavilo demokratickej strane v Holštajnsku.

    Aký revolučný charakter by mal mať tento návrh, princ vicekancelár nešpecifikuje. To nemôže byť prípad reformy federálnej ústavy, pretože nikto nepochybuje o jej potrebe. Má spočívať v aplikácii parlamentných inštitúcií na federálnu ústavu? Ľudia môžu mať rôzne názory na hodnotu takýchto inštitúcií, ale v súčasnosti je ťažké ich z nemeckého verejného života odstrániť. Práve ony sú jedným z faktorov, s ktorými musí praktický štátnik rátať alebo sa s nimi zmieriť, keďže si môže dať za úlohu len zabrániť ich excesom. Rovnako nikto, kto v praxi zažil nemecké pomery, nebude môcť pred sebou zatajiť, že existuje značné množstvo skutočných potrieb, pociťovaných aj všetkými konzervatívcami, ktorých uspokojením zbavujú vlády revolúciu zámienky, aj dať vzniknúť medzi lepšie zmýšľajúcimi ľuďmi vytvoriť. Niet však nádeje, že by sa na tom vlády dohodli bez účasti predstaviteľa národa.

    Ale ak ustanovenia o priamych voľbách a všeobecnom hlasovaní vzbudili obavy Jeho Veličenstva cisára, potom to môžem nazvať langer vyjadrujú na základe skúseností presvedčenie, že umelý systém nepriamych a triednych volieb je oveľa nebezpečnejší v tom, že bráni kontaktu najvyššej moci so zdravými prvkami, ktoré tvoria jadro a masu ľudu. V krajine s monarchickými tradíciami a lojálnymi náladami povedie všeobecné volebné právo odstránením vplyvov tried liberálnej buržoázie aj k monarchickým voľbám, rovnako ako to povedie k anarchickým v krajinách, kde sa masy cítia revolučne. V Prusku je však 9/10 ľudí lojálnych ku kráľovi a len umelým mechanizmom voľby sú zbavení vyjadrenia svojho názoru. Nositeľmi revolúcie sú „volebné vysoké školy“, ktoré poskytujú práci revolučnej strany sieť, ktorá je rozšírená po celej krajine a je ľahko spravovateľná. Knieža G[orčakov] si bude pamätať, že to boli tí, ktorí v roku 1789 dostali toto meno “les communes” vziať revolúciu do vlastných rúk. Nemám v úmysle vyhlásiť nepriame voľby za jeden z najpodstatnejších nástrojov revolúcie a verím, že som v týchto veciach nadobudol praktické skúsenosti.

    Keďže vzhľadom na povahu veci musím považovať komunikáciu pána von Oubrila za úplne dôvernú, žiadam vás. Prosím, zvážte tieto úvahy najskôr v rozhovore s princovým vicekancelárom. Nemám však námietky proti tomu, aby ste túto zásielku nechali dôverne v jeho rukách, aby ste mu umožnili uistiť Jeho Veličenstvo cisára, že vláda Jeho Veličenstva Kráľa nášho Najmilostivejšieho Pána je ďaleko od toho, aby sa stala nevernou konzervatívnym princípom a nevstúpila na cestu. revolučných tendencií.