list kráľovi Ľudovít II Bavorska, Versailles, 27. novembra 1870.

Najpokojnejší Najmocnejší kráľ!

Za milostivé otvorenia, ktoré mi gróf Holnstein na príkaz Vášho Veličenstva urobil, Vás žiadam, aby ste milostivo prijali úctivý prejav mojej vďaky. Môj pocit vďačnosti Vášmu Veličenstvu má hlbší a širší základ ako ten osobný, v oficiálnom postavení, v ktorom som vyzvaný, aby som ocenil veľkorysé predsavzatia, ktorými Vaše Veličenstvo na začiatku a na blízkom konci tejto veľkej národnej vojny ukončila jednotu a moc Nemecka. Ale nie je mojou úlohou, ale úlohou nemeckého ľudu a jeho histórie, poďakovať Pokojnému Bavorskému domu za nemeckú politiku Vášho Veličenstva a za hrdinstvo vašej armády. Môžem vás len uistiť, že sa mi to páči lange Žijem, oddaný a oddaný Vášmu Veličenstvu s úctivou vďakou a budem sa považovať za šťastlivca kedykoľvek, keď mi bude poskytnutá príležitosť slúžiť Vášmu Veličenstvu.

Pokiaľ ide o nemeckú cisársku otázku, podľa môjho úctivého názoru je predovšetkým dôležité, aby návrh neprišiel od nikoho iného ako od Vášho veličenstva a najmä nie od zástupcov ľudu. Táto pozícia by bola sfalšovaná, ak by za svoj vznik nevďačila slobodnej a premyslenej iniciatíve najmocnejšieho z kniežat, ktorí vstúpili do aliancie. Na jeho žiadosť som si dovolil odovzdať grófovi Holnsteinovi návrh vyhlásenia, ktoré bude adresované môjmu najmilostivejšiemu kráľovi a s potrebnými zmenami vo verzii aj ostatným spojencom. Toto je založené na myšlienke, ktorá vlastne napĺňa nemecké kmene: nemecký cisár je ich krajan, pruský kráľ je ich sused; len nemecký názov ukazuje, že súvisiace práva vyplývajú z voľného prevodu nemeckých kniežat a kmeňov. História ukazuje, že veľké kniežacie domy Nemecka, vrátane Pruska, by prítomnosť nimi zvoleného nemeckého cisára nenarušila ich vysoké európske postavenie.

Stojím v hlbokej úcte ako najposlušnejší a najposlušnejší služobník vášho veličenstva

v. Bismarck.