List cisárovi Viliam I, Kissingen, 27. júla 1874

Vaše Veličenstvo

Chcel by som vám láskavo odpustiť, že ste zadržali moje úctivé poďakovanie za milostivý list zo 17., kým nebudem môcť sám napísať pero; Veci sa stále vyvíjajú zle, ale až tak, že môžem sám napísať, ako veľmi ma slová Vášho veličenstva potešili a povzniesli. Keď som bol vymenovaný za generála, Vaše Veličenstvo povedalo milostivé slovo, ktoré odzrkadľovalo môj vnútorný pocit, totiž že som Vášmu Veličenstvu slúžil aj ako minister v duchu vojaka. Ako taký sa radujem z rany v službe a ako taký sa snažím napodobňovať vznešený príklad, ktorý dáva Vaše Veličenstvo svojim služobníkom v službe vlasti. Kiežby sa mi aj mne darilo prijímať osobné urážky, ako sú tie z 13., s vyrovnanosťou, ktorú Vaše Veličenstvo preukázalo v podobných prípadoch, pretože hnev a nenávisť sú v politike zlými radcami a prosím Boha o pokoru a odpustenie. Dúfam, že čas a liečba odstránia aj horkosť, ktorá sa nesmie vyjadrovať vo verejnom obchode.

Musím sa uchýliť k cudzej ruke, aby som napísal viac.