List od Františka z Rottenburgu an Otto Hellwig, Berlín, 21. januára 1885

Vaša vysoká ctihodnosť žiada cisárskeho kancelára, aby mu predložil návrh dekrétu pre cisárskych veľvyslancov a vyslancov ohľadom zavedenia bežného pracovného dňa. Zároveň bude potrebné vykonať nasledovné:

Medzi Petitída [Verlangen] pracujúcej populácie je na prvom mieste po bežnom alebo maximálnom pracovnom dni; Otázka jej zavedenia už bola na našom Reichstagu opakovane nastolená. Aj proti vôli vlády nadobúda táto téma medzinárodný charakter. Každé obmedzenie pracovného času má nevyhnutný dôsledok zvýšenia mzdového účtu, teda zvýšenia výrobných nákladov, ako povedala Jeho pokojná výsosť vo svojom prejave v Ríšskom sneme 9. januára 1882 (porov. Stenografický Berichte str. 487, 488). Ak by štát chcel s takouto inštitúciou konať jednostranne, hrozilo by, že domáci priemysel bude rozdrvený zahraničnou konkurenciou, že ten prvý pôjde do krachu a že sa nielenže nezlepší údel pracujúceho obyvateľstva, ale výrazne zhoršiť. Pokus o zavedenie bežného pracovného dňa sa preto môže uskutočniť len v spolupráci všetkých civilizovaných štátov.

Ríšsky kancelár si je dobre vedomý ťažkostí, ktoré stoja v ceste takémuto pokusu. Už len kvôli heterogénnej povahe podmienok pracovníkov v rôznych krajinách nebude možné dosiahnuť okamžitý výsledoklangen. Napriek tomu Jeho pokojná výsosť verí, že otázka bežného pracovného dňa by mala podliehať podrobnému skúmaniu vlád. V našom ekonomickom živote sa často vyskytuje neblahý jav, že kapitál výrazne prekračuje nielen morálne, ale aj čisto fyzické maximálne hranice pracovného dňa a vlády by pre upokojenie svedomia mali urobiť všetko, čo je v ich silách, aby profylaktické pôsobenie proti takejto chorobe. Akýkoľvek krok týmto smerom by tiež slúžil na pripútanie pracujúceho obyvateľstva k štátu posilnením ich presvedčenia, že vláda aktívne pracuje na zlepšení postavenia pracujúcich.

Jeho pokojná výsosť si želá, aby sa naši vedúci misií opýtali zahraničných vlád, či by boli ochotné začať rokovania o bežnom pracovnom dni, čo by spočiatku zahŕňalo výmenu skúseností, ktoré sa v tomto smere v jednotlivých krajinách dosiahli. Zároveň by prieskum mal riešiť, či dotknutá vláda považuje za realizovateľné zabezpečiť výmenu skúseností a názorov na konferencii.

K tejto všeobecnej časti vyhlášky treba pridať osobitný dodatok pre vedúcich misií v tých krajinách, v ktorých existujú alebo existovali zákony týkajúce sa bežného pracovného dňa, v ktorých sa upozorňuje na príslušnú legislatívu.

Dovolím si poznamenať, že v „Karl Marx, Das Capital“ (3. vydanie) môžete nájsť dôkazy o krajinách, v ktorých sa robili pokusy s bežným pracovným dňom, a to pre Anglicko na str. 262 a nasl., pre Rakúsko str. 269, pre Švajčiarsko str. 268, 269 , pre Francúzsko, s. 268 a 295. V Spojených štátoch amerických pracovníci nastolili otázku bežného pracovného dňa. Marx s. 296.