Motívy, Berlín, 14. januára 1889
Kaiser je pripojený k „Návrhu zákona o ochrane nemeckých záujmov a boji proti obchodu s otrokmi vo východnej Afrike“. Viliam II z 15. januára 1889.
Hlavné princípy nemeckej koloniálnej politiky, ako ich schválil Reichstag na oficiálnych rokovaniach v rokoch 1884 a 1885, tiež v súčasnosti tvoria smernicu pre konanie cisárskej vlády v zámorských podnikoch členov Ríše. V dôsledku toho Ríša nemá povinnosť odškodniť nemeckých podnikateľov v zámorských krajinách v prípade strát alebo im zabezpečiť priaznivé výsledky v hospodárskej oblasti. Výhody, ktoré ochrana Ríše poskytuje tým príslušníkom Ríše, ktorí majú v úmysle kolonizovať necivilizované oblasti v cudzích častiach sveta, spočívajú predovšetkým v zabezpečení kolonizovaného územia pred nepokojmi a zásahmi iných koloniálnych mocností. Zásah impéria môže byť spravidla účinný len proti iným cudzím mocnostiam, pričom prekonanie odporu divokých domorodcov a iných prírodných a miestnych prekážok, ktoré sú vlastné povahe kolonizovanej krajiny, musí zostať úlohou podnikateľov. V tejto oblasti nemožno poskytnúť materiálnu podporu koloniálnym podnikom mimo dosahu našich námorných síl.
Rovnako nie je súčasťou programu nemeckej koloniálnej politiky obhajovať zriadenie štátnych inštitúcií medzi barbarskými národmi a zaviesť správny a súdny systém, ktorý zodpovedá našim názorom.
Na druhej strane, prostredníctvom rozhodnutí Konžskej konferencie, ktoré boli prijaté za účasti Ríše, Nemecko vo svojich afrických osadách, v spoločenstve s inými európskymi národmi, už prevzalo čestnú povinnosť zúčastniť sa na civilizácii Afriky dňa rovnocenné postavenie s ostatnými veľmocami Európy. Odvtedy sa nám plnenie tejto národnej čestnej povinnosti priblížilo získaním značnej časti Afriky pod nemeckou ochranou. Prvým predpokladom úspechu civilizačných snáh je eliminácia vývozu otrokov a s tým spojených poľovačiek a vojen, ktoré poskytujú materiál na obchodovanie s ľuďmi. Takželange Tento obchod a jeho brutálne násilnosti existujú, Afrike chýbajú podmienky pre existenciu ľudského kultúrneho života. S obchodom s otrokmi úzko súvisí vnútroafrické hnutie, ako sa objavilo vo vojnách Mahdího a pri útokoch na európske osady a misie v hornom Kongu, na africké vnútrozemské jazerá a ďalšie oblasti strednej Afriky.
Účasť na boji proti týmto živlom, ktoré sú nezmieriteľne nepriateľské voči kresťanstvu a európskej civilizácii, sa po dohode s ostatnými kresťanskými mocnosťami stalo pre Ríšu povinnosťou cti vzhľadom na nemecké spoluvlastníctvo Afriky. Východoafrická spoločnosť je orgánom, prostredníctvom ktorého možno túto úlohu národa spočiatku vykonávať, a jej 50-ročná zmluva so sultánom jej dáva prostriedky na to, aby bola v zmysle tejto úlohy aktívna na rozsiahlych územiach vyhradených pre Nemcov. V tejto pozícii spočíva ich nárok na podporu z Ríše pri odrážaní útokov na nemecké osady na pobreží Zanzibaru.
Vláda Jeho Veličenstva cisára preto, ako možno vidieť zo zbierky dokumentov o povstaní vo východnej Afrike, predloženej Spolkovej rade a Ríšskemu snemu, spočiatku spoločne s Anglickom a Talianskom nad pobrežím východoafrickej pevniny, ktorá je súčasťou majetku zanzibarského sultána, ktorý uvalil blokádu a zároveň sa obrátil na ďalšie európske národy, ktoré sa zaujímajú o kresťanskú kultúru a zvyky pri otváraní Afriky, s cieľom čeliť nájazdom a devastácii arabských lovcov otrokov prostredníctvom komunitných opatrení .
Reichstag na svojom plenárnom zasadnutí 14. decembra J. prijal rezolúciu, v ktorej s odvolaním sa na Najvyššie slová prejavu z trónu vyjadril presvedčenie, že úloha získať Afriku pre kresťanskú kultúru musí začať bojom proti obchodu s černochmi a honu na otrokov. Rezolúcia tiež vyjadruje ochotu Reichstagu zvážiť a podporiť opatrenia, ktoré na tento účel navrhnú spojenecké vlády.
Ten pod 28. aprílom p.n.l. J. Zmluva uzavretá medzi zanzibarským sultánom a Nemecko-východoafrickou spoločnosťou a komunikovaná v Bielej knihe o východnej Afrike, prostredníctvom ktorej je spoločnosti zverená celá správa pevninského majetku Jeho Výsosti južne od rieky Umba, sa zatiaľ neujala. bol dokončený v dôsledku spomínaného povstania úplne pripravený na popravulangen môže. Sila sultána sa neukázala ako dostatočná na účinnú podporu Spoločnosti pri uplatňovaní práv, ktoré jej boli v súlade so zmluvou udelené, a samotná Spoločnosť nemá potrebné prostriedky, aby odolala útokom arabských obchodníkov s otrokmi na všetky pobrežné body odraziť.
Za týchto okolností nebude môcť „východoafrická spoločnosť“ vyriešiť úlohu účasti Nemecka na kultúrnom diele africkej kultúry bez podpory Ríše. Aby bolo možné monitorovať a zabezpečiť primerané využitie zdrojov, ktoré má Ríša poskytnúť, bude potrebné vymenovať a poslať na Zanzibar komisára Ríšskej spoločnosti, ktorý bude vybavený potrebnými právomocami na prácu v majetkoch Ríše. ríše, ktoré sú pod nemeckou správou sultána zo Zanzibaru a v susedných oblastiach monitorovať opatrenia potrebné na boj proti odbojným obchodníkom s otrokmi.
Po uvalení blokády na pevninskú oblasť Zanzibaru sú lode cisárskeho námorníctva v spojení s anglickými, talianskymi a portugalskými vojnovými loďami zaneprázdnené prerušením dodávok zbraní a munície a zabránením vývozu otrokov, aby založili a udržiavať bezpečnosť a poriadok Nevyhnutný bude predovšetkým nábor dostatočne silnej domácej polície.
Cisárska vláda bude pripravená počas rokovaní Reichstagu dôverne komentovať iné použitie.
Podľa § 41 stanov nemecko-východoafrickej spoločnosti dozor nad spoločnosťou vykonáva ríšsky kancelár a podľa § 42 sa má zabezpečiť, aby hospodárenie zodpovedalo zákonom stanoveným účelom spoločnosti. a vykonáva sa v súlade s právnymi predpismi. Orgánom dozorného úradu bol predtým komisár v Berlíne menovaný ríšskym kancelárom s právomocami uvedenými v § 41 štatútu. Vyvstala však potreba monitorovať aktivity spoločnosti vo východnej Afrike a najmä v správe spoločnosti prostredníctvom zmluvy so zanzibarským sultánom z 28. apríla pred Kristom. J. mať zriadený stály politický dozorný orgán Ríše, ktorý je vybavený dôkladnou právomocou nad predstaviteľmi tamojšej spoločnosti. Vplyv, ktorý v tomto smere doteraz vykonával cisársky generálny konzul na Zanzibare, sa neukázal ako dostatočný na predchádzanie chybám a zabránenie medzinárodným komplikáciám. Zákonom navrhovaný ríšsky komisár pre východnú Afriku bude mať teda najmä právo aj nad nariadeniami a nariadeniami, ktoré spoločnosť vydáva pre východoafrickú pobrežnú oblasť na základe výkonu národnej suverenity, ktorú na ňu preniesol sultán resp. vykonať v nich zmenylangen, ako aj vzdialenosť resp Dosiahnuť výmenu tam zamestnaných úradníkov spoločnosti. Neexistuje žiadny zámer vládneho zasahovania do ekonomických záležitostí spoločnosti alebo vyberania cla. Aby sa zo všetkých strán určila kompetencia ríšskeho komisára, začali sa rokovania s predstavenstvom Nemecko-východoafrickej spoločnosti a v perspektíve je dohoda so sultánom zo Zanzibaru.
Podľa podrobného odhadu nákladov vypracovaného odborníkmi je na uskutočnenie uvedeného akčného programu potrebná suma 2 milióny mariek. Nie sú tu zohľadnené náklady na umiestnenie vojnových lodí na východoafrické pobrežie, ktoré sú evidované vo fondoch námornej správy. Odhadované náklady zahŕňajú okrem nákladov počiatočnej organizácie aj priebežné výdavky do 1. apríla 1890.
Akékoľvek dodatočné výdavky, ktoré môžu vzniknúť, by sa museli zahrnúť do rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
Budúca úhrada nákladov vyplývajúcich zo zamýšľaných opatrení z príjmov východoafrického regiónu zostáva vyhradená za predpokladu priaznivého vývoja spoločnosti.
