List Pruskému štátnemu ministerstvu, Berlín, 13. februára 1889

Hlasovanie ministra vnútra 29. januára. J. Súhlasím s tým, že pokus nahradiť súčasný zákon o sociálnej demokracii niečím iným, ak k tomu vôbec dôjde, musí byť uskutočnený na aktuálnom zasadnutí Ríšskeho snemu.langen by mal.

Tiež som toho názoru, zhodne s ministrom vnútra, že je malá šanca, že tento pokus bude úspešný. Či sa tak má ešte urobiť, je ponechané na rozhodnutí štátneho ministerstva.

Pokiaľ ide o mňa, som presvedčený, že by som sa mal opakovane vyjadrovať v prospech toho, aby socialistický zákon naďalej existoval ako „výnimočný zákon“. Dôvody som vysvetlil v hlasovaní zo 6. augusta, ktoré som urobil ako minister obchodu a oznámil som všetkým štátnym ministrom. J. vysvetlil a najmä tam uviedol, že ašpirácie sociálnej demokracie sú samy osebe trestné, a preto je potrebné proti nim bojovať osobitnými zákonmi, ktoré sa dotýkajú len týchto snáh.

Podstatou sociálnej demokracie je, že neguje štátny poriadok. To dáva štátu právo a povinnosť bojovať proti sociálnej demokracii nielen v jej účinkoch, ale aj v jej práve na existenciu v štáte. Je vo vojnovom stave so štátom a štát je oprávnený a povinný zaobchádzať so svojimi príbuznými, ktorí potrebujú ochranu pred sociálnou demokraciou podľa stanného práva. Rovnako ako nepriateľ napadajúci krajinu nemá právo na ochranu pôvodného práva, rovnako málo možno od štátu požadovať, aby chránil gerichúsilie sociálnych demokratov pod ochranou svojich zákonov.

Stotožňujem sa so želaním ministra vnútra, aby bol socialistický zákon schválený v dlhodobom horizonte, pretože opakovaná otázka jeho predĺženia dáva sociálnej demokracii účinný agitačný prostriedok. Som preto za to, aby sa zákon predložil Ríšskemu snemu bez termínu a v prípade námietky v rámci možností kompromisom lange trvanie platnosti.

K jednotlivým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom ministra vnútra by som sa rád vyjadril nasledovne:

Že Ríšsky snem pri zrušení ríšskej komisie zriadenej v § 26 socialistického zákona a jej nahradení správnym G.erichte - teda jeden správny orgán druhým - by bolo vnímané ako posilnenie právnej ochrany, a teda ústupok, pochybujem, najmä preto, že - ako poznamenáva minister vnútra - zriadenie ríšskej komisie bolo svojho času. aj z hľadiska ochrany pred svojvoľným a protiprávnym konaním Rozhodovali orgány štátnej polície v jednotlivých štátoch. Podľa prevládajúceho názoru by takýto ústupok bol možný len pri nahradení riadneho Gerichnájdeš.

Navrhovaná úprava § 11 ods. 2 socialistického zákona v tom zmysle, že pri periodických publikáciách nesmie k zákazu ich ďalšieho vydávania dôjsť v dôsledku zákazu jednotného čísla, ale až vtedy, keď zákaz jedného čísla číslo opakovane nemenia zásadne nič na právomoci štátnych orgánov zakázať ďalšie vydávanie periodických publikácií a len zbytočne oslabujú postavenie štátu pri praktickom uplatňovaní tejto právomoci. Vo všeobecnosti je vhodné nevzdávať sa ani menej hodnotných štátnych práv, ale radšej v tomto smere uvažovať len o ústupkoch v prípade možných kompromisných rokovaní.

Keď minister vnútra presadzuje zrušenie §§ 22 až 25 a.o.O., podľa ktorých sa na obchodných agitátorov p.j. a obchodu - že Nariadenia týchto paragrafov nikdy, príp sa uplatňovali len v ojedinelých prípadoch, túto skutočnosť by som chcel pripísať skutočnosti, že právna hrozba existovala a obávam sa, že dôvod a potreba jej opätovného zavedenia by sa stali citeľnejšími, len čo by právny nátlak, na ktorý sa osoby odvolávali predtým stála bola zrušená. Či ustanovenia pod č. 1 a 2 § 28 socialistického zákona (poverenie polície na zhromaždenia, zákaz rozširovania tlačovín na verejných priestranstvách a pod.) možno bez nevýhod zrušiť, nie som si istý, ale súhlasím s názorom č. Minister vnútra, že zákazy a obmedzenia držby a nosenia zbraní uvedené v § 28 ods. 4 písm.

AnlangeDoplnenie § 28 a.a.O., navrhnuté ministrom vnútra, predčasné zrušenie takzvaného malého stavu obkľúčenia sa mi pre okresy a mestá, ktorých sa to týka, nezdá byť užitočné, aj keď sa zrejme opäť upokojilo. Okrem toho sa tento dodatok pravdepodobne stretne s odporom v Reichstagu z dôvodu sprísnenia, ktoré so sebou prináša, a bude ťažké ho implementovať.

Napokon sa prihováram za to, aby definícia snáh, proti ktorým smeruje zákon z 21. októbra 1878 (§§ 1, 9, 11), bola širšia. Uvedený zákon by sa mal vzťahovať na každý pokus o zvrhnutie existujúceho štátneho alebo spoločenského poriadku. Že to tak v súčasnosti nie je, je zrejmé napríklad z úvodníka s názvom „A znova discite moniti“ (A znova „Učte sa napomenuté!“) vo Volkszeitung z 5. februára tohto roku. J. (č. 30, prvá strana) nebol podľa socialistického zákona perzekvovaný. Článok je namierený proti monarchickému princípu ako takému a snaží sa ho degradovať, teda jeho cieľom je zvrhnúť existujúci štátny poriadok. Ak sa však nepodnikli žiadne kroky, vysvetlením bude, že orgány poverené implementáciou zákona závisia od existencie vonkajšieho prepojenia medzi predmetnou publikáciou a úsilím („sociálnodemokratické, socialistické alebo „komunistické“ ) závislý od Sociálnodemokratickej strany. Nedávne skúsenosti ukazujú, že je potrebné pokúsiť sa tento bod napraviť rozšírením definície snáh, proti ktorým má zákon slúžiť ako obranná zbraň štátu.

Kópiu tohto hlasovania som poslal každému ministrovi.